Činoherné autorské predstavenie. 

Päť osobných výpovedí o význame našich matiek v živote a v dnešnom svete. O vzájomných nedorozumeniach medzi dcérami a ich matkami. Nielen generačný rozdiel prináša úskalia pri veľkých rozhodnutiach. Bez ohľadu na správnosť rozhodnutí, mamin názor nám neustále podvedome rezonuje v mysli. „Inscenácia je pokusom zažiť život matiek a odhaliť tak pamätník príkazov, výčitiek, zle utajených želaní a výhrad, ktoré vyriekli nad našimi dcérskymi životmi. A vzdať tak úctu tomu, čo ostane vo vzťahu živé. Láska? Ľútosť? Úcta? Päť žien.“

Koncept inscenácie získal cenu Dosky 2015 v kategórii Objav roka.

Z verejných zdrojov podporilo Ministerstvo kultúry SR, neskôr Fond na podporu umenia.

RECENZIE

Dcéry a ich matky v emancipo-vanej dobe

- Milo Juráni, MLOKI.SK

“Napriek tomu, že sa vo verejnej diskusii stále rieši kríza tradičnej rodiny, z divadiel zmizli inscenácie, ktoré tepú do pochybných rodinných vzťahov, alebo naopak oslavujú štatút rodiny ako dokonalej jednotky spolužitia… Bilanciu zachraňuje nezávislá dokumentárna produkcia Mama ma má _ _ _. Gabriela Marcinková, Lýdia Petrušová, Tajna Peršić, Miriam Ryšavá a Veronika Pavelková (ktorá okrem hrania zastrešila spolu s Martinom Hodoňom inscenáciu aj režijne), nás vpúšťajú do svojej intímnej zóny. Otvorene, bez snahy o prikrášľovanie nám dovolia nazrieť do často komplikovaných otázok vzájomného chápania matiek a dcér. Materiál, ktorý herečky zozbierali – od vlastných spomienok, cez videozáznamy z domácich osláv, až po blízke rozhovory s matkami – totiž odhaľuje, ako veľmi odlišné tieto dve generácie sú, ale aj to, čo všetko majú spoločné. Vzniká tak viacrozmerná generačná

výpoveď. A to je fajn.

Prešiel čas, zmenil sa režim a s ním aj život ako taký. Mladšia generácia, často vykorenená v cudzom meste, radí kariéru ešte pred založenie rodiny. Stúpajú nároky na partnerstvo a nik sa nechce sľubom viazať skôr, ako nájde skutočnú istotu. Matky vidia tento problém inak. S rodinou prekonali rôzne peripetie alebo dokonca ostali osamelé, no svoje rozhodnutie nikdy neoľutovali. Majú teda vo veci jasno. Buď súria dcéry do vydaja, alebo ich nechávajú žiť vlastný život a problémy svojich dcér neriešia.Vzájomné vzťahy matiek a dcér sú pritom problematické, napäté, niekedy až za hranicou únosnosti, ale vždy naplnené zvláštnou láskou, aká môže existovať jedine v tomto pute.

Výsledný tvar predstavuje koláž/montáž obrazov s rôznorodou estetikou. Klasicky

činoherne rozohrávané scénky, kde herečky stvárňujú rôzne postavy, sa striedajú s videoprojekciou, a tá zas s intímnymi monológmi z ich vlastného života...

Mama ma má _ _ _ nie je závislá na výkonoch jednotlivých herečiek. Dôležité sú ich výpovede. Čo priniesli do procesu a čo všetko sú ochotné ukázať aj s rizikom, že by sa to ich matkám (celý čas som premýšľal či sú v hľadisku prítomné) nemuselo pozdávať. Vďaka tomu vzniká malá štúdia o vzájomných vzťahoch a postojoch matiek a ich dcér, no zároveň silná výpoveď dvoch generácií o dnešnej emancipovanej dobe, v ktorej sa matky aj dcéry ešte len učia žiť.”

Milo Juráni